TOP 17 posmrtných fotografií blízkych, s ktorými je ťažké rozlúčiť sa

20. marca 2016História, Rôzne, Zaujímavosti32

V roku 1839 bola vynájdená dagerotypia, čo prinieslo revolúciu vo vytváraní portrétov. A keďže tento trend nabral na obrátkach v dobe, keď bol prístup k smrti ešte dosť odlišný, od toho dnešného, a ako každá novinka pôsobil ako senzácia, ktorú chcel každý mať, začalo vznikať veľké množstvo fotografií nebožtíkov. A čo je na tom najhoršie? Týto nebožtíkovia mali vyzerať ako živí.
V čase viktoriánskeho Anglicka (Viktoriánska éra sa vyznačovala blízkosťou k smrti) demografická revolúcia ešte nebola na konci a medicína zďaleka nedosahovalo dnešnú úroveň, bola smrť na dennom poriadku. Rodiny prichádzali o mnoho svojich blízkych, ktorí ešte nestačili zostarnúť. Preto vo fotografií pozostalí našli nádej na lepšie uchovávanie spomienok. Fotografia bola oproti portrétnej maľbe omnoho lacnejšia a bolo ju tak možné ľahšie reprodukovať a distribuovať medzi príbuzných.
Snímky vznikali vďaka čoskoro zabehnutým, dômyselným trikom na podopretie a nastavenie nebožtíka do pozície živého, niekedy skoro ako nábytok vystavovaný po boku svojich príbuzných.
Podpera nebožtíka

Po vyvolaní boli tváre zosnulých mnohokrát ešte prifarbené ružovou farbou a nakreslené zrenice, aby sa zosilnil dojem “živosti”. Vzniknuté fotografie nás dnes znepokojujú a pripadajú nám morbídne. Či také niekomu prišli aj vo svojej dobe, netušíme. Avšak je faktom, že sa od “oživovania” mŕtvych začalo po pár desaťročiach upúšťať a pozostalí sa uspokojili so snímkou svojich mŕtvych v rakvách.
Fotografie post mortem, zaznamenali svoj vrchol na konci 19. storočia a rýchlo aj skončili a s nimi aj nový, moderný prístup k smrti.