TOP 12 najodpornejších čertov, z ktorých sa vám zježia chlpy aj tam, kde ich nemáte

6. decembra 2014Ľudia, Rôzne36

História bájnej obludy menom Krampus má svoje korene už v predkresťanských dobách. Rovnako ako u našej mnohonásobne softovejšej verzie – čerta – je jeho účel predovšetkým edukatívny. Neposlušné deti si pred ním nemôžu byť isté svojou kožou. Vrece, ktoré nosí na chrbte, hovorí jasnou rečou.

Odporná bytosť sa vylúpla zo starogermánskych legiend a dnes sa za “rohatého exekútora” obliekajú mladí muži naprieč celou Európou. Tento zvyk je stále živý v Rakúsku, južnom Bavorsku, južnom Tirolsku, v severovýchodnom Taliansku, Rumunsku, Maďarsku, Slovinsku, ale napríklad aj v Chorvátsku a samozrejme na Slovensku, na Morave a v Čechách. Nazývajú sa rôzne: v Rakúsku je to spomínaný Krampus alebo Klaubauf, na juhu potom Bartl alebo Bartel, Niglobartl a Wubartl, v Nemecku Pelzebock alebo Pelznickel, v Sliezsku Gumphinckel, v Maďarsku Krampusz, vo Švajčiarsku Schmutzli.
V predvečer sv. Mikuláša, 5. decembra, sa po uliciach potulujú potvory s reťazami, ktoré za sebou zanechávajú napospas vreštiace deti. Až v 17. storočí vytvoril Krampus pomerne nesúrodú dvojicu s Mikulášom, ktorý deti naopak upokojuje a tým dobrým nadeľuje sladkosti a ovocie. Tí zlostní, ktorí len o vlások uniknú peklu, si ako pripomienku odnášajú uhlie. Okrem spomínaných reťazí a vrecí (občas aj koryta) na chrbte so sebou Krampus zvyčajne ťahá ešte metlu z brezových konárov, ktorým občas niekoho mierne vyšibe. Na krku mu väčšinou visí obrovský zvonec a preto zážitok nie je teda len vizuálny.
Vzhľad Krampusa je vskutku pôsobivý. Extrémne odpudivé masky, pred ktorými cúvne aj hociktorý dospelý, sú vyrezané z lipového alebo borovicového dreva. Rohy, ktoré sú občas pokojne aj cez meter dlhé, sa používajú pravé – zvieracie, najčastejšie baranie, muflónie, z kamzíka alebo napríklad aj jelena. Chlpaté ručne šité kožuchy majú tiež svoje temné čaro. Posúďte sami.