Mnohí z nás by si priali mať stroj času a mať tú moc sa obyčajným stlačením spínača pozrieť na to, ako sa v minulosti žilo našim predkom. A hoci taký stroj samozrejme neexistuje, pred desiatimi rokmi sa jeden francúzsky znalec umenia na okamih cítil, akoby bránu do minulosti predsa len objavil.
Bol totiž pozvaný do parížskeho bytu, kam predtým sedemdesiat rokov nikto nevkročil. Krb, kamenná výlevka, vypchatý pštros aj elegantné toaletný stolík so zrkadlom – to všetko sa ukrývalo pod silnou vrstvou prachu, ktorý sa v byte hromadil celé desaťročia. Jeho majiteľka síce na diaľku stále platila účty, ale apartmán už roky nepoužívala. Paríž totiž opustila už pred druhou svetovou vojnou a nikdy sa nevrátila späť, zvyšok života prežila v južnom Francúzsku. Zomrela v roku 2005 vo veku 91 rokov a práve vtedy bolo jej zašlej kráľovstvo opätovne objavené.
Privolaného znalca umenia Oliviera Choppin-Janvryho na prvý pohľad zaujal dobový nábytok aj ďalšie luxusné vybavenie bytu. Potom ale narazil na naozajstný poklad – neznámy obraz elegantný krásky v ružových šatách. „Srdce sa mi skoro zastavilo, keď som ho uvidel,“ zveril sa britskému denníku The Daily Telegraph. Ukázalo sa, že autorom obrazu bol slávny taliansky maliar 19. storočia Giovanni Boldin.
V jednej z miestností sa totiž našla jeho vizitka s milostným odkazom. A tak sa odkrylo aj ďalšie tajomstvo – kto je ona krásna neznáma. Išlo o herečku Marthu de Floriánova, babičku poslednej majiteľky bytu. Jej obdivovateľ nebol len Boldin, ale aj celý rad jeho súčasníkov, umelcov i politikov vrátane neskoršieho francúzskeho premiéra Georga Clemenceauovi. Aj ich listy pretrvali v byte, úhľadne poskladané do balíčkov previazaných stužkami rôznych farieb.
Obraz s jej podobizňou išiel do dražby s vyvolávacou cenou 300-tisíc eur. Nakoniec sa však predal za cenu sedemkrát vyššiu, teda v prepočte za takmer 2 milióny eur, čo je pre obrazy od Boldiniho zatiaľ rekordná suma. „Bolo vidieť, že kupec si túto maľbu zamiloval: zaplatil proste cenu vášne,“ popísal potom zástupca aukčnej siene.
zdroj: myjsmezeny.cz
